ONY bez kožucha NEPREŽIJÚ!

Zvieratá ako králiky, norky, fretky alebo činčily sa využívali na výrobu kožuchov dlhé roky. Dnes sa ale ich popularita aj vďaka snahám ochranárskych organizácií, ktoré verejnosti ukázali, aké utrpenie sa za týmto kusom odevu skrýva, zmenšuje. Mnohé krajiny radikálne sprísňujú podmienky pre chovateľov tzv. kožušinových zvierat, iné dokonca ich chov zakázali úplne. Pridáme sa k nim aj my?

Prečo sme proti kožušinám?

Zvieratá chované na kožušinových farmách majú nevyhovujúce životné podmienky. Takmer všetky druhy tzv. kožušinových zvierat považujeme za divožijúce, nakoľko neprešli dlhodobým procesom domestikácie, preto je veľmi obtiažne vytvoriť im v zajatí vhodné podmienky pre plnohodnotný život. Líšky si vo voľnej prírode vyhrabávajú hlboké nory, norky zas žijú vždy v tesnej blízkosti vodny. Pozorovaním sa zistilo, že líšky a norky chované v zajatí potrebujú na uspokojenie aspoň niektorých svojich prirodzených potrieb dostatočný priestor na lezenie a predmety na hranie. Hniezdne boxy sú dobrým obohatením, avšak k dispozícií ich majú len chovné samice. Ostatné zvieratá ostávajú bez možnosti úkrytu.

Na kožušinových farmách sú zvieratá chované v malých batériových klietkach, kde spodná časť pozostáva iba z tenkého pletiva. Majú nedostatok priestoru a nie je im umožnené napĺňať ich prirodzené etologické potreby. Podmienky sú veľmi strohé. Aj keď je pre norky je voda v ich prirodzenom prostredí nevyhnutnosťou, na farmách však majú prístup len k malej miske s vodou na pitie.

Zvieratám nie je umožnené formovať adekvátne sociálne väzby – hierarchiu. Druhy, ktoré sú v prírode samotárske, sú síce chované v samostatných klietkach, ale v tesnej blízkosti ostatných jedincov. U líšok vedie táto blízkosť medzi dominantnými a submisívnymi jedincami ku zraňovaniu, usmrcovaniu, či dokonca požieraniu mláďat ich vlastnými matkami. Vo Fínsku a Švédsku takto zomrie až 30% líščich mláďat ešte pred odstavením.

Okrem chorôb, poranení a fyzických abnormalít spôsobených neadekvátnym spôsobom chovu trpia tzv. kožušinové zvieratá aj poruchami správania. Patrí medzi ne stereotypné opakovanie nezmyslených pohybov (chodenie do kruhu, skákanie oproti pletivu), sebapoškodzovanie (obhrýzanie chvostov o norkov), či kanibalizmus (u líšok).

Zvieratá na kožušinových farmách zažívajú veľa stresujúcich zážitkov. Patrí medzi ne vyberanie z klietok za pomoci dlhých kliešťov, alebo umelé oplodňovanie líšok, ktoré často vedie k bolestivým zraneniam.

Spôsoby usmrcovania sa líšia podľa krajiny aj konkrétneho druhu. Norky sa najčastejšie usmrcujú v plynových komorách otravou oxidom uhličitým, alebo oxidom uhoľnatým. Líšky zas elektrickým prúdom, pričom jedna elektróda ja zavedená do konečníka a druhá do úst. Zvieratá do 5kg sa smú usmrcovať ranou do hlavy, bežne sa tiež využíva otrava chloroformom či podanie vysokej dávky anestetík. Pri usmrcovaní je povolené znehybnenie zvieraťa, čo je takisto veľmi stresujúce.

V minulosti bola väčšina zvierat určená na produkciu kožušín lovená do pascí vo voľnej prírode. Táto praktika je stále bežná v Amerike, hlavne na lov šeliem. Zviera v pasci umiera pomaly, hladom či vyčerpaním, až kým pre neho lovec nepríde. Viac ako 75% všetkých tzv. kožušinových zvierat je dnes odchovaných na farmách.

Bilde fra en norsk pelsfarm (2010).
Foto: Nettverk for dyrs frihet & Dyrebeskyttelsen Norge

 

Ako je to vo svete?

Európska Únia

Európska Únia je najväčším producentom kožušín zo zvierat pochádzajúcich z fariem. Ročne sa tu zabije 30 miliónov norkov, 2 milióny líšok a 100 000 medvedíkov čistotných. O počte činčíl chovaných a usmrtených kvôli kožušine dokonca neexistujú presné a spoľahlivé záznamy. Podľa štatistík sa najviac zvierat chová v Dánsku, Fínsku, Holandsku a Pobaltských štátoch, kým trh s kožušinami sa koncentruje v Taliansku.

V EÚ nie sú stanovené špecifické požiadavky na podmienky chovu kožušinových zvierat (veľkosti klietok a pod.), ale vo všetkých dokumentoch sa píše o tom, že kožušinové zvieratá by mali byť chované v podmienkach, ktoré im zaručujú zdravie, spokojnosť a bezpečie. Metódy usmrcovania by mali byť bezbolestné a rýchle, nemali by spôsobovať zvieraťu zbytočné vzrušenie. Realita je však iná. Zvieratám chovaným na kožušinových farmách v batériových klietkach sa zdravie, spokojnosť a bezpečie zabezpečiť nedá, a pri usmrcovaní dochádza vždy k veľkému stresu, strachu a často aj k fyzickej bolesti.

Svet

Najväčšími producentmi mimo EÚ je USA, Kanada, Rusko a Čína. Signifikantná je aj produkcia na Islande a v Argentíne.

Zakázali chov všetkých tzv. kožušinových zvierat

Veľká Británie – od roku 2003
Rakúsko – od roku 2005
Chorvátsko – v roku 2007 s 10 ročným prechodným obdobím (od roku 2017 bez fariem)
Bosna a Hercegovina – v roku 2008 s 10 ročným prechodným obdobím (od roku 2018 bez fariem)
Holandsko – v roku 2012 s 12 ročným prechodným obdobím (od roku 2024)
Slovinsko – od roku 2013
Srbsko
Macedónsko
Česká republika – od roku 2017
Nemecko – od roku 2017
Nórsko – od roku 2018
Belgicko – od roku 2018 s 5 ročným prechodným obdobím

Zakázali chov niektorých druhov

Dánsko – od roku 2009 zákaz chovu líšok s prechodným obdobím 8-15 rokov
Bulharsko – od roku 2006 bez fariem, platí zákaz chovu divožijúcich zvierat zo zoznamu CITES
Maďarsko – od roku 2011 zákaz chovu norkov, líšok a medvedíkov čistotných

Sprísnili podmienky chovu tak, že farmy miznú

Švajčiarsko – od roku 1981 sú podmienky pre chov divožijúcich zvierat na produkciu kožušín tak prísne, že nie prakticky možné ich dodržať, preto sa tu farmy nenachádzajú
Švédsko – od roku 2001 sprísnené podmienky pre chov líšok prakticky znemožnili ich chov, v roku 2014 bola za rovnakých okolností zrušená posledná farma s činčilami
Taliansko – od roku 2008 sa podmienky chovu veľmi sprísnili
Zákaz obchodu so psími a mačacími kožušinami platí od roku 2008 v celej EÚ.
Zákaz obchodu s výrobkami z tuleňov platí od roku 2010.

Ako je to u nás?

Deklarovaný stav – jún 2014

Okres Martin: Príbovce – 4000 norkov
Okres Zlaté Moravce: Martin nad Litavou, farma Franko – 224 brojlerových králikov
Okres Poprad: Mlynica, Veľký Slavkov – 3 fretky;
Hozelec, Športová ulica – 4 činčily;
Hozelec, Okružná ulica – 3 fretky
Okres Veľký Krtíš: Škreňo, Veľké Plachtince – 535 králikov domácich
Okres Žilina: Stránske, Rajecké Teplice – 2 strieborné líšky (neaktívny);
Divina – polárne líšky (neaktívny)

Sprístupnenie informácií ŠVPS

Deklarovaný stav – marec 2016

Rok po spustení petície sme si opäť vyžiadali údaje od Štátnej veterinárnej a potravinovej správy o počte zvierat chovaných na kožušiny.

Rabčice: 500 zajacov poľných
Dubnica: 4000 králikov
Kapušany: 800 králikov
Martin nad Žitavou: 800 králikov
Dobroslava: 2 fretky
Veľký Slavkov: 3 fretky
Príbovce: 4000 norkov
Hozelec: 4 činčily, 3 fretky
Záhorce: 500 králikov
Snina: 5 norkov
Divina: 3 líšky strieborné
Remeniny: 1200 králikov
Kamenná Poruba: 25 000 králikov
Lovča: 70 králikov

Sprístupnenie informácií ŠVPS

Deklarovaný stav – august 2017

Králiky
Lučenec 1: ORYKTOLAGUS Farm s. r. o., 985 56 Tomášovce 435
Púchov 1: Jozef Gavenda SHR, Dubnica nad Váhom
Topoľčany 1: TRAPPER s.r.o., 956 05 Radošina – časť Bzince 120
Veľký Krtíš 1: Ján Škreňo, 991 24 Stredné Plachtince 141
Vranov 2: SAFAR s. r. o., Mäsiarska 30, 040 01 Košice, prevádzka Kamenná Poruba
SHR MVDr. Michal Demčák, farma Remeniny
Banská Bystrica: Farma Strakáčik, Miroslav Kalina, Žadíkovo 12/2, 974 01 Riečka
Nitra 1: FrankoFarma, Martin nad Žitavou 181, 953 01 Zlaté Moravce
Prešov 1: HYLAPA s.r.o., Lesná ulica, 080 01 Kapušany

Norky
Martin 1: MKM TRADE, s. r. o., 038 42 Príbovce 204

Sprístupnenie informácií ŠVPS, príloha 1, príloha 2

Podpíš petíciu a rozdaj letáky!

Podpíš sa pod petíciu za zákaz chovu tzv. kožušinových zvierat na Slovensku a vyzbieraj podpisy vo svojom okolí.

Stiahni si hárok tu: WORD, PDF

Napíš nám a my ti pošleme letáky

Na email dobrovolnici.sz@gmail.com nám napíš svoje meno s celou poštovou adresu a my ti bezplatne pošleme letáky. Môžeš ich ukázať svojim známym, rozdávať ľuďom vo svojom meste alebo vylepiť na nástenku.

Ďakujeme!